Môj príbeh

Príbeh zakladateľky združenia Palička — ako sa zo zhoršujúcej diagnózy stala motivácia pomáhať druhým.

TODO: portrét zakladateľky (po dohode s Monikou)

Diagnózu skleróza multiplex mi stanovili vo veku 31 rokov. Predchádzali tomu rôzne nenápadné, ale znepokojujúce príznaky — dlhodobá únava, tŕpnutie končatín či postupná strata citlivosti v ruke. Postupne sa pridali aj problémy so zrakom, ktoré som si spočiatku vysvetľovala bežným preťažením z práce pri počítači.

Aj napriek odporúčaniu vyhľadať neurológa som situáciu spočiatku nepovažovala za vážnu. Až neskôr sa ukázalo, že ide o vážnejší zdravotný problém.

Najťažšie obdobie prišlo po pôrode, keď sa môj zdravotný stav výrazne zhoršil. Objavili sa problémy s chôdzou a chvíle, keď mi prestávali fungovať nohy.

Veľkú úlohu v mojom zlepšení zohrala rodina, odborná liečba a rehabilitácia. Kľúčový bol najmä individuálny prístup fyzioterapeuta a postupné zaradenie pravidelného cvičenia do života.

Dnes sa cítim výrazne lepšie a aj vďaka podpore ľudí prostredníctvom 2 % z dane si viem zabezpečiť aktivity a liečbu, ktoré mi reálne pomáhajú.

Moje skúsenosti ma naučili, že ani pri vážnej diagnóze nie je všetko stratené. Dôležité je nevzdať sa, neostať na to sám a prijať pomoc, ktorá môže výrazne zmeniť kvalitu života.

Aj preto sme s manželom založili občianske združenie Palička — ako spôsob, ako túto pomoc sprostredkovať ďalej. On ho oficiálne zaregistroval, ja som jeho dušou — starám sa o každodenný chod a o ľudí, ktorým pomoc putuje.

Pomohli mi. Pomôžem aj ja.

Ak vás môj príbeh oslovil, najjednoduchší spôsob, ako podporiť ďalších pacientov, je darovať 2 % z dane.

Darovať 2 % z dane